Nálezy z doby kamennej
Z územia obce Kostolec poznáme niekoľko archeologických nálezísk. Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 pred Kr.) Vľavo od cesty vedúcej do obce sa na okraji skalnej steny našla časť obytného objektu z neskorej doby kamennej, v ktorom sa okrem keramiky a hlinenného závažia z tkáčskeho stavu našli aj drobné medené špirálky, pravdepodobne z náhrdelníka a taktiež kusy z kamenných jadier z radiolaritu a obsidiánu. Je pravdepodobné že tu bolo týchto objektov viacero, ale zosuvmi pôdy, ale zrejme aj výstavbou cesty boli zničené a tak časť spomínanej chaty je len zbytkom predpokladanej osady z neskorej doby kamennej.
Ako už bolo spomenuté, našli sa tu dva druhy materiálu na výrobu štiepaných kamenných nástrojov, a to domáci radiolarit, ktorý je v prostredí severozápadného Slovenska najbežnejšou surovinou na výrobu nástrojov už od paleolitu a obsidián (sopečné sklo), ktorý však pochádza z východného Slovenska z okolia Vihorlatu. Aj to je dôkaz, aké styky malo tunajšie obyvateľstvo už v 3.tisícročí pred naším letopočtom, keď si vedelo zabezpečiť pomerne vzácnu surovinu z tak veľkej vzdialenosti.
hrot z obsidánu
Druhou lokalitou na území obce je sídlisko púchovskej kultúry, ktoré sa zistilo na hrebeni návršia medzi Kostolcom a Praznovom vedľa cintorína a nálezy grafitových črepov ho datujú na koniec 1.storočia pred naším letopočtom. Z toho istého obdobia pochádza aj výšinné sídlisko v polohe Bosmany, kde sa na hornej plošinke nachádza kultúrna vrstva s keramikou púchovskej kultúry a táto sa vyskytuje aj na svahu pod plošinkou. Terén vyzerá byť umelo upravovaný pre vybudovanie sídliskových objektov. Je zrejmé, že sa tu ľud púchovskej kultúry uchýlil v čase napadnutia celého regiónu severného Slovenska germánskymi bojovníkmi, ktorí však zničili väčšinu osídlenia.
Prvá písomná zmienka a vývoj názvu
Prvá doteraz známa písomná zmienka o Kostolci je z roku 1430. Už vtedy mal názov obce podobu Kostelech. Podoba názvu Kostelec, Kostolec skrýva v sebe stopy kultového miesta. Zatiaľ sa síce archeologickými nálezmi nepotvrdila lokalita starovekého kostolíka, ale vyššia poloha obce a jej cintorína, prístupná z dvoch strán, naznačuje jej dominantné postavenie v okolí.
V období prvej písomnej zmienky patrila obec zemianskemu rodu Černákovcov. Vystihuje to nakoniec aj názov v listine z roku 1451 – Chernakow Kostelec, ale v tom čase už bola obec v držbe rodu Podmanických. Dozvedáme sa to z listiny z roku 1440. Podľa nej Ladislav a František (Ladislaus aut Franko) z rodu Erdahat (v listine „de Ardad“ pôvodná podoba mena v maďarčine Erdöháth) pravdepodobne držitelia súsedného Drienového (dnes časť Plevníka-Drienového), ako ľudia kráľa (t.j. kráľom poverení) uvádzajú do držby Černákovho Kostelca Ladislava, syna Antona Podmanického, lebo obec pre zradu Vavrinca z Lúčky, tomuto bola odňatá a pripadla načas kráľovi. Od druhej polovice 15.storočia teda Kostolec patril panstvu Považská Bystrica.
Podľa portálnych súpisov v roku 1598 v obci stálo iba 7 domov, v roku 1784 už 27 a bývalo v nich 170 obyvateľov. Koncom 19.storočia (1890) klesol počet obyvateľov na 132. V tom čase obec patrila do slúžnovského okresu Považská Bystrica, kde bolo sídlo okresného súdu, obvodového lekára, četníckej stanice a pošty. Obvodný notariát sídlil v Plevníku. Z hľadiska cirkevnej organizácie patrila do obvodu rímsko-katolíckeho farského úradu v Považskej Bystrici, ev. vyznania v Súľove a židovského matričného obvodu v Považskej Bystrici. Obecná kronika nebola založená, viedla sa iba školská kronika od roku 1928.
Osada Ugric je doložená iba v roku 1500. Názov mohol mať v minulosti aj podobu Igric , čo by naznačovalo že ju založili „igrici“ – potulní umelci predvádzajúci najmä hudobné umenie.
Pečať z 18. storočia
Zachovali sa dve historické pečate Kostolca. Staršia sa radí k typu pečatí T 1784. Jej používanie evidujeme ešte v rokoch 1868-1884. V obrazovom poli pečate je kozorožec stojaci na zadných nohách vo vysokej tráve obrátený vpravo. Kolopis je nasledovný SICIL|LUM|: POS|SESSIONIS|: KOSTELECZ:.
Mladšia pečať známa z listiny z roku 1887, má v obrazovom poli čiastočne upravený motív staršej pečate. Kolopis: KOSZTELECZ KÖZSÉG.
Vychádzajúc z motívov oboch historických pečatí, stvárnenie obecného erbu je nasledovné: Modré štítové pole, v dolnej polovici (do jednej sedminy celého poľa) zelená pažiť.Na pažiti strieborny (biely) kozorožec stojaci na zadných nohách.
Jednoduchšie riešenie (aj z hľadiska farebnosti): Biele (strieborné) štítové pole, v ňom centrálne umiestnený čierny kozorožec stojaci na zadných nohách.
Učiteľ Peter Jilemnický
V rokoch 1932-36 pôsobil v Kostolci ako učiteľ spisovateľ Peter Jilemnický. V čase jeho tunajšieho pôsobenia mu vyšiel jeho najznámejší román „Pole neorané“, román „Kus cukru“, a pracoval na diele „Kompas v nás“. Odtiaľto sa zúčastnil zjadu spisovateľov. Tu ho navštívil napríklad novinár Edo Urx či spisovateľ Fraňo Kráľ.
Historický vývoj názvu obce
1430 – Kostolech
1431 – Kostelec
1451 – Chernakow Kostelecz
1773, 1808 – Kosztelecz, Kostelec
1786 – Kosztelecz
1863 – 1902 – Kosztelec
1907 – 1913 – Kosfalu
1929 – 1946 – Kostelec
1946 – dodnes KOSTOLEC